Skip to content

Živoucí historie III

Květen 5, 2014
tags:

V poslednej dobe sa roztrhlo vrece s festivalmi v teplejšom období. Človek si musí zaobstarať veľké sitko, aby to celé vyriešil. A keďže nie ste organizátor a musíte si tie vstupenky a celý cirkus okolo toho zaplatiť, treba aj vedieť ako veci zhodnotiť predtým, než ich navštívite. Občas sú tým sitkom či pokušiteľom, prípadne radcom priatelia, ženy či dobré počasie. A niekedy aj všetko naraz. A to bol môj prípad! Už druhýkrát moje kroky smerovali do Popovíc na Morave, kde jeden miestny nadšenec organizoval už tretí raz stále populárnejšiu akciu s názvom Živoucí historie. Aký bol ročník prvý neviem, ale minulý rok som sa nechal počuť aby som si z pestrej palety jarných festivalov vybral práve tento. Neoľutoval som a tak som sa tešil na jeho dnes už tretie pokračovanie. A čoho som sa dočkal?

Akcie ako táto musia prinútiť návštevníkov merať cestu na miesto neznáme a povedzme, že nie práve na hlavnom ťahu. Takže samotné living history nestačí. Určite je potreba šťastie na počasie a bohatý sprievodný program. Ideálne je mať detské ihrisko či šarmantnú obsluhu za výčapom. A tu to bolo splnené do puntíku všetko. V rámci korektnosti som síce nevyskúšal rôzne preliezky (minulý rok ale priznávam, korektnosti bolo menej), no Páter 11 ° bol mojím vítaným spoločníkom a okrem odtučňovacej kúry pre moju peňaženku som s ním vážnejší konflikt nemal. Aj keď sme počas príchodu na miesto konania (Amfík Bukovina, čas príchodu už v piatok – deň pred oficiálnym začatím) stihli nejaké tie kvapky vyfasovať, slnečné koleso nám po čase vytvorilo peknú kulisu k robote. Áno, ako ctený návštevník som si aj ja trošku popracoval! Vzhľadom na dobré vzťahy s organizátormi podujatia sme to brali ako určitý prejav spolupatričnosti. Zároveň sme si takto ospravedlnili následný pohodový večer za odmenu v spojení s už spomínaným Páterom a zoznamovacieho exodusu do neskorého večera. Čo to sme načrtli, čo to sme zabudli, zhliadli nejaké tie neplánované psie zápasy ale hlavne intelektuálne uspokojení sme sa ponorili do spánkového režimu. Niektorí sa naň tešili viac ako druhí.

Druhý deň bol hlavným, čo sa týka programu. Na mieste boli už asi všetci účinkujúci a aj stánky pripravené na prezentáciu. Obsluha po prvom večeri dostala nové posily. Akurát slnečné božstvo vystriedal Hromovládca, čo bola pre mnohých predzvesť nižšej účasti. Ale to sa našťastie nekonalo a veľká búrka ani neprišla. Chladnejšie počasie si naopak vyžadovalo pohyb. A tak častý presun medzi stánkami dotváral pocit dychtivých fanúšikov, ktorých často lákal napríklad oheň či iná sila umožňujúca teplo. Alebo to bol len môj prípad?

V rámci celého dňa mohli návštevníci vidieť rôzne ukážky tradičných remesiel, či zakúpiť si rôzne suveníry od drobností, cez šperky a oblečenie, po knihy odborného ale aj vtipného charakteru. Výber bol skutočne široký a tak niektorí aj dlho premýšľali pri pivku či nejakej tej klobáske. Ja osobne chcem zo všetkých kulinárskych vymožeností tohto ročníka pochváliť placky jednej slečny z okolia Sklabine a štvrtkový slivkový deratizér od pána z Moravy. Výhercom pochvaly srdečne gratulujem!

Okrem napĺňania, prípadne vyprázdňovania žalúdka sa ľudia mohli tešiť aj na ukážky historických bojov rôznych období, čo bola pre mnohých asi najväčšia atrakcia. Priznám sa, po tých rokoch návštevy podobných podujatí vyhľadávam skôr iný program. Tento rok pribudlo viac prednášok a povedzme aj odbornosti v nich. Takže približne po jednej sa neveľký počet ľudí presunul od hlavného bojovného programu do haly s pripravenou elektronikou na nejaký ten intelektuálny zážitok (alebo pokles). Na úvod sme absolvovali veľmi voľný a subjektívny prehľad (nazvaný Etnické pohanství, víra a filosofie pro 21. století) všetkých neduhov moderných novopohanských zoskupení hlásiacich sa ku keltskej, germánskej, slovanskej či baltskej tradícii v podaní Robiča (pôv. Mysliča) z Pohanského kruhu. Táto časť prednášky bola pomerne dlhá a tak nedala priestor na niečo lepšiu druhú polovicu. V nej sa horliví diskutéri mohli niečo aj dozvedieť o ugrofínskom, baskickom, ilýrskom či dokonca trácko-dáckom pohanstve, prípadne iných neindoeurópskych pohanstvách v Európe. Vzhľadom na časový sklz sa nestihla očakávaná diskusia, ktorá by mohla podobne ako minulý rok uviesť niektoré udivené pohľady na pravú mieru. Škoda toho.

Druhým horlivým prednášajúcim bol nikto menší ako hudobník, spisovateľ a pomerne známa a populárna osobnosť – Miroslav Žiarislav Švický z Rodného kruhu. Jeho téma sa týkala milostnej kultúry u Slovanov a zožala celkom úspech. Jeho vlastným spôsobom prednesená prednáška bola odborným, no v podstate ľudsky prístupným zhodnotením niektorých (ne)duhov dnešnej a starej slovanskej spoločnosti na báze etymológie a folkloristiky, ktorej sa autor venuje vo svojom voľnom čase a ktorej zasvätil život. Tu sa ľudia miestami aj zapájali do diskusie ešte počas prednášky, čo miestami uvoľňovalo prísediacich. Okrem témy autor pozval všetkých na svoje večerné vystúpenie, ku ktorému sa ešte vrátime.

Posledná prednáška tohto dňa bola vo svojej odbornosti najkomplexnejšou. Viedol ju dr. Jiří Starý z Ústavu germánskych studií z Filozofickej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe. Za svoj cieľ si dala predstavenie starého germánskeho pohanstva z pohľadu akademika zaoberajúceho sa starou severčinou a literatúrou. Poslucháči dostali do rúk jednotlivé texty ktorých sa výklad týkal a všetko prebehlo v štýle klasickej vysokoškolskej prednášky na úrovni. Bez emócii a prípadného nadšenia zo strany vyučujúceho no zároveň s hlavou plnou nových vedomostí.

Po tejto prednáške som mal potrebu sa akosi uvoľniť a načerpať síl do zvyšku dňa. A tak som si pozrel nejaké tie boje či brušné tance, prípadne diskutoval so známymi, ešte akosi intelektuálne nevyčerpaný po akademickej masáži mozgovej kôry. Jednu slečnu som zobral na práve prebiehajúci boj a následne ju vyprovokoval na účasť. Odetá a pripravená okrem meča použila aj zbrane ženské a protivník nemal šancu! Pochvalné slovo posielam na stredné Slovensko!

Vrcholom večera bol pre mnohých už spomínaný koncert Žiarislava, ktorého prišla podporiť jeho skupina Bytosti. Osobne som nemal predstavu akú má tento hudobník popularitu u našich západných slovanských susedov. V minulosti som už navštívil jeden jeho koncert aj v Brne, no to bola akcia menšia a jej zameranie bolo viac špecifickejšie. Ale po tomto večeri som si spravil jasno. Absolútne ovládol publikum (a to aj bežného návštevníka rôznych vekových kategórii) a po čase ste mohli byť svedkami skandovania, akýchsi pokusov o mexické vlny či tancovanie tradičných či menej tradičných tancov. Hlavne kozácke tanečné sólo v podaní organizátora akcie sa stretlo s veľmi kladným prijatím všetkých sledujúcich. Žiarislav si na každom svojom koncerte svoj setlist upraví (možno je to len môj subjektívny pocit), aby viac sedel publiku. A tu mu bol verný. Keďže návštevníkov bolo dosť aj zo Slovenska, myslel aj na nich. Hlavne prídavky k skladbám, ktoré majú známu melódiu ale iný text obsahovali aj ich originálnu verziu. Asi najviac chlapských chorálov zažila Morava paradoxne pri skladbe Na Kráľovej holi, ktorej text išiel akosi prirodzene aj z mojich inak tichých úst. Žiarislava som videl viackrát v minulosti na rôznych podujatiach, ale musím povedať, že tu mu ten koncert vyšiel najviac. Aj napriek nečakanému zimšiemu počasiu dokázal rozhorieť slovanský oheň v ľuďoch a ľudia si až do neskorých hodín pospevovali niektoré hitovky z tohto večera.

Po Žiarislavovi nasledovala ešte ohňová šou, ktorá taktiež nemôže chýbať. Skutočne štýlovo oblečení účastníci predviedli za pomoci hudby (podľa môjho názoru pôsobil niektorý moderný repertoár miestami rušivo na historickej akcii a v spojitosti s týmto divadlom) svoje umenie. Ovácie boli ale myslím si zaslúžené. A kúsok ohníka nikomu úsmev nepokazil. A to bola zároveň aj posledná oficiálna časť programu pre tento večer. Nasledovalo opäť subjektívne veselenie v každého réžii.

Na druhý deň som musel nečakane rýchlo opustiť toto vydarené podujatie, čo ma mrzí a tak sa nedeľným ránom aj končí moje krátke spomínanie. Program ale pokračoval ďalej. Organizátorovi Milanovi ďakujem za túto akciu a všetkým ľuďom, čo mi ho pomohli stráviť v inak krušných dňoch (špeciálne Pohanskému kruhu za odvoz a ubytovanie!). Akcia myslím potešila každého návštevníka a kto z vás na nej nebol a budúci rok sa bude rozhodovať, nech dlho nepremýšľa! Skutočne krásny areál ponúka aj bohaté športové vyžitie či výlety do prírody. Deti aj dospelí sa zabavia, napoja a ešte si kde-čo odnesú. Tak do videnia budúci rok!

Advertisements

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s

%d bloggers like this: